Posvätná geometria
Zememeračstvo - koníček praveku
Vďaka vynálezu lietadla sme sa mohli pred pár desaťročiami dozvedieť o tom, že niekto tu musel pred tisícročiami pobehovať s " metrom v ruke" a vyznačovať po celej zemi body, na ktorých sa majú stavať megalitické stavby. Ak totiž tieto body spojíme priamkami, vytvoríme pravidelne päťuholníky, a v nich päťramenné hviezdy, ktorých účel je nám skrytý. Kto a prečo si dal takúto námahu s presným vymeriavaním a stavaním obrovských stavieb z obrovských kameňov, ktoré ešte na stavbu privážal s obrovských vzdialenosti, tak na toto odpoveď je pre naše spoločenstvo obrovský ťažká vec. Jedna vec je však istá, že mohutné kamenné kalendáre na geometricky presne vypočítaných bodoch zeme určite nestavali roľníci a to len preto, aby vedeli kedy majú siať a kedy žať, "tak naivne detinský spôsob myslenia môže mať len vysokoškolský vzdelanec dneška, ktorému by som odporúčal, vypočítať si na tom kamennom kalendári dobu zasiatia, zrniečka rozumu do svojej hlavy", ale keďže stavby sú orientované na hviezdne nebo a ich vzájomné prepojenie vytvára hviezdne tvary, ich staviteľmi boli tí čo sa vo hviezdnom nebi dobre orientovali a svoje vedomosti nám tu v číslach a v geometrii zanechali.
Začnime teda od jednej "1" planéty teda od zeme, ktorá má na svojom povrchu dvadsať "20" základných bodov, ktoré po prepojení priamkami vytvoria dvanásť "12" päťuholníkov. V týchto dvanástich päťuholníkoch sa nachádza dvanásť "12" päťramenných hviezd,vo vnútri ktorých sa vytvorili ďalšie päťuholníky a v nich ďalších dvanásť "12" päťramenných hviezd.
Z dvadsiatich "20" bodov sa päť "5" nachádza pod severným pólom, päť "5" nad rovníkom, päť "5" na južnej pologuli pod rovníkom a päť "5" nad južným pólom. takže máme desať "10" bodov na severnej a desať "10" bodov na južnej pologuli. Z každého bodu vychádzajú tri "3" priamky smerom k najbližším bodom tým spôsobom sa vytvoril dvanásťsten, ktorý obopína zem. Keď spočítame priamky dohromady, z dvadsiatich "20" bodov, vychádza šesťdesiat "60" priamok. Keďže v každom päťuholníku máme päťramennú hviezdu ktorých vrcholové body sú totožné s tými dvadsiatimi, do každého päťuholníka smerujú ďalšie dve "2" priamky čo na tri smery znamená "6" priamok. Spolu teda z každého bodu vychádza deväť priamok "9" čo násobené dvadsiatimi dáva číslo "180".
Pokračujme smerom do vnútra hviezdy a vidíme, že každá vo svojom strede má vytvorený ďalší päťuholník, v ktorom umiestnená menšia hviezda má znovu po piatich "5" bodoch, ktoré ak násobíme dvanástimi "12" výsledkom bude šesťdesiat "60" bodov, Z každého bodu vychádzajú troma smermi tri "3" priamky, ktorých súčet je "180".
Takto súčet všetkých priamok je "360", no a týmto sme tento kruh uzatvorili.
So zvýraznenými číslami sa budeme zapodievať v rubrike "Mágia čísel".
Teraz sa však zamerajme na geometriu. Takto vyzerá rozložený dvanásťsten. Dve koncové obrazce sú v tomto prípade severný a južný pól a ich stredom prechádza zemská os. Magnetický pól sa však nekryje s osou zeme a to z toho dôvodu, že ten sa pridržiava vnútorných okrajov najmenšieho päťuholníka, okolo centra, čo zrejme spôsobuje kolísavý pohyb zemskej osy. Zostávajúcich desať päťuholníkov čaká na svoju príležitosť, vystriedať sa na pozícii zemských pólov. Pri najbližšom "konci sveta", k takejto výmene dôjde. Na chvíľku sa magnetizmus zeme vytratí a v tom krátkom momente zem stratí svoju rovnováhu a prevrhne sa. Kým sa magnetizmus obnoví zem stihne urobiť dve kotrmelce a pri treťom sa zastaví tak, že terajší severný pól sa ocitne o 144 stupňov nižšie smerom k južnému pólu. V tej dobe terajší južný pól bude severný a opačne. Zemská os sa teraz posunula o sedemdesiatdva stupňov a zmenila sa polarizácia. Katastrofu spôsobí to, že zem sa začne točiť okolo osi, posunutej o sedemdesiatdva stupne a tým pádom sa posúvať budú kontinenty praskať bude zemská kôra niektoré častí pevniny sa potopia a iné vynoria z hlbín mora a vysoké divoké vlny spláchnu aj pamiatku po dnešnej civilizácii. Novú zem potom, ľudia, ktorí prežijú s pomocou bohov postupne zmenia na rajskú záhradu. Slnko bude potom vychádzať na západe a celé hviezdne nebo bude nové, z pohľadu zo zeme, posunuté o 144 stupne. Hviezdne nebo ako ho vidíme v dnešnej dobe budeme môcť vidieť zase až po dvanástich koncoch sveta.
Ďalej nás čísla na vedľajšom obrázku upozorňujú na to, že pri treťom kroku kreslenia pentagramu sme prekročili možnosti, ktoré nám dáva kruh, čiže dostali sme sa za číslo tristošesťdesiat a pokračujeme vlastne v druhom kruhu, ktorý je vyššie položený takže naša cesta je špirálovitá. Takýmto špirálovitým spôsobom sa pohybuje aj naša zem vo vesmíre nie v kruhu ani v elipse ale vo špirále, ktorá pri pohľade z vrchu vyzerá ako elipsa. Vďaka tomuto špirálovitému pohybu zeme dochádza k takzvanej precesii rovnodennosti. Tento pomalý kruhový pohyb znameniami, ktorý trvá 25 920 rokov, z čoho na každé znamenie pripadne 2 160 rokov je známy dnes ako kolísanie zemskej osi. Ak by sa zemská os nekolísala stala by sa osou čiernej diery a jej prvým sústom by bola zem; ale o tom až na budúce.